Prvý hríb, ktorý som našiel v sezóne 2026 a to až 29. júla. V okolí Košíc som ešte do toho termínu nebol ani raz na prieskume lesa, lebo po júnových extrémnych horúčavách a malých zrážkach v júli to nemá zmysel a keďže august začína ďalším extrémnym teplom a suchom, šanca je už len v septembri ak vôbec poriadne naprší, čo po takom deficite musia byť niekoľkodňové intenzívne dažde. Na Liptove pršalo oveľa viac a preto som skúsil pozrieť miesta nad Východnou kam chodím občas fotografovať huby v okolí spojnice Východnej a Troch studničiek, lebo sa tam dá pohodlne dostať na bicykli po nenáročnej ceste, ktorá slúži aj ako cyklotrasa. Kvôli medveďom sú všetci hubári opatrní a zbierajú hlavne pri okraji lesa, takže sa mi podarilo vidieť a nafotiť len dva malé hríby, nič viac. Z dávnejšej minulosti viem kde v okolí by bolo plno hríbov a krajšie zátišia na fotografovanie, ale tam si posledné roky netrúfam a keď sa občas rozprávam s miestnymi hubármi, tak ano oni . Potom som sa rozhodol, že pôjdem k Trom studničkám, odtiaľ po hlavnej ceste na Podbanské a pozriem do lesa medzi Podbanským a Hybe. Mal som to aj s adrenalínovým zážitkom, lebo v hornej tretine cesty k Trom studničkám bol úplne čerstvý medvedí trus a pri neďalekom potôčiku okolo ktorého som tlačil bicykel som počul pomalé lámanie vetvičiek v húšťave spôsobené pohybom zveri. Ide o terén kde nemohlo byť nič iné ako medveď. Vôbec som sa tým smerom nepozeral, len som pískal a mierne zrýchlil tlačenie bicykla. Našťastie ma nechal na pokoji. Na ceste k Hybe bolo tiež plno úplne čerstvého medvedieho trusu a na moje prekvapenie som tam nevidel ani miestnych hubárov, takže som si netrúfol prezerať smrečiny v okolí cyklotrasy. Medvede sú naozaj brutálne premnožené a nič efektívne sa proti tomu zatiaľ nerobí. To všetko hlavne kvôli zopár ľuďom, ktorí si z ochrany medveďa urobili grantový bizis. Jasným dôkazom je, že nikto z nich sa nehádže o zem keď sa regulujú počty srnčej , či diviačej zveri, ktorá nie je z prírodného hľadiska podradnejšia ako medveď, len sa za jej ochranu nedostávajú granty. Ako by sa čakalo na nejakú veľkú tragédiu pri napadnutí medveďom , po ktorej už pre nich nedokážu médiá manipulovať verejnú mienku. Medveď do našich lesov určite patrí, ale nie v takom počte, že ho denne stretávajú ľudia za bieleho dňa pri turistických cestách a cyklotrasách, pričom sú oveľa opatrnejší ako v minulosti, keď bolo veľkou raritou ho vidieť.