Aj napriek problémom s alergickou reakciou na bodnutie osou mi nedalo ísť sa pozrieť na miesta pod hrebeňmi Volovských vrchov, ktoré považujem hubársky za najlepšie a keďže pred 4 dňami keď som tam bol len začala ďalšia vlna rastu hríbov, očakával som že ich tam bude dosť. Nedávno som napísal, že ma v hubárskej oblasti už máločo dokáže prekvapiť, ale to koľko hríbov rástlo teraz na týchto miestach ma doslova šokovalo. Boli ich tisíce a rástli všetky generácie od najmenších, ktoré len vychádzali spod lístia, z ihličia, alebo rovno zo zemi, cez stredné kusy, až po veľké hríby, ktoré už pomaly končia svoje vegetačné obdobie a začínajú sa rozkladať. Zapríčinlo to ideálne počasie keď dvakrát s odstupom týždňa veľmi veľa napršalo v dobe keď už bolo po splne rozrastené podhubie a na to ešte prišlo teplé počase. Všetko, čo je na fotografii ostalo v lese,  lebo košík som mal dávno plný a viac neunesiem, pretože je to dosť ďaleko na chodenie, ale kvôli tomu do tejto oblasti chodieva málo hubárov. Teraz som za celý čas nestretol nikoho a spoločnosť mi robil na časti cesty iba ručiaci jeleň. Jediným nedostatkom je, že niektoré hríby sú červavé a tak  každý kus je potrebné dôkladnejšie čistiť, lebo niesť toľkú cestu červavé huby, ktoré potom tí, ktorým ich venujem vyhodia by bolo absurdné. Dalo sa nafotografovať stovky pekných hríbových zátiší, ale to by som časovo nezvládol, lebo stále musím chodiť kvôli komplikovanému terénu s palicou,  v druhej ruke mám košík a fotoaparát so statívom je potom nutné stále vyberať z batohu a nanovo zmontovať, čo je dosť únavné ak to človek stále opakuje . Ale nafotil som toho dosť a postupne dám viaceré zábery na stránku. Táto a tri predošlé fotografie sú z 23.9.2025.