Tak málo ako v roku 2019 som nefotografoval odkedy mám vlastnú webovú stránku a to som v minulosti aj mesiac ležal v nemocnici. Ako som už písal v minuloročnej bilancii, tušenie, že rok 2019 nebude pre mňa dobrým rokom sa do bodky naplnilo. Celú zimu a časť jari som prakticky trčal doma s troma za sebou idúcimi chrípkami, ktoré mali negatívny dopad aj na moje chronické ochorenia. Čas som vyplňal prevažne písaním krátkych politických komentárov na sociálnu sieť. Vďaka nim som tam prišiel aj o zopár priateľov, ale keďže moje komentáre sú zásadne slušné, vecné a konštruktívne, nemali dôvod dávať mi najavo svoje odlišný pohľady takým spôsobom, takže to vlastne žiadni ozajstní priatelia neboli. Kto ma pozná osobne , vie že som nekonfliktný človek. V lete a na jeseň to bolo o čosi lepšie, ale málokedy som sa cítil na to aby sa dalo vycestovať na viac dní do mojich obľúbených lokalít niečo nafotiť. Už nehľadám nové motívy, snažím sa doplňať do galérie len tie, ktoré som si zadefinoval a rozširovať ich. Keďže väčšina fotografií z roku 2019 bola len z okolia Košíc, tomu zodpovedajú aj jednoduchšie motívy prevažne v galériach “príroda” , “hmyz a makro”, “kvety a rastliny” nafotené počas zdravotných vychádzok. Na jeseň sa mi predsa len podarilo zájsť aspoň na jednu noc do Ždiaru a potom aj na Muránsku Zdychavu, kde som urobil viac celkom slušných fotografií aj keď žiadnu takú, ktorá by sa niečím vymykala. Návštevnosť mojej stránky je poznačená postupujúcou globalizáciou a tak ma jej ďalší pokles vlastne ani neprekvapil. Sociálne site doslova valcujú jednotlivcov a darmo tam uverejním odkaz na vlastnú stránku, je len málo ľudí ochotných jediným klikom ju navštíviť a popozerať si moje fotografie v lepšej kvalite a príjemnejšom zobrazení. Masovo klesá záujem o kvalitu fotografií, ide prevažne o ich dobré mediálne umiestnenie prípadne meno autora. Samozrejme , že na sociálnej sieti sú aj omnoho lepšie fotografie ako tie moje, ale nemám sa za čo hanbiť a kto má rád Slovensko na svoje si určite príde. Chápem realitu aj to, že ju nedokážem zmeniť, ale veľmi ma mrzí, že posledný zápis v knihe návštev mojej fotogalérie je z roku 2016. Mal som síce odvtedy viacero pozitívnych interakcií cez sociálnu sieť, alebo mailový kontakt, ale to že 3 roky chýba zápis v knihe návštev je mi fakt ľúto, lebo vzhľadom na to, že teraz žijem z nutnosti prevažne dosť izolovaným spôsobom života, nabíjali ma pozitívnou energiou a boli motivačné Koniec roka bol pre mňa doslova katastrofálny, náhle a aj pomerne nečakané zhoršenie zdravotného stavu ma dostalo do situácie, že to, či budem ešte fotografovať je v podstate závislé viac od šťastia ako odo mňa samého. Už som veľmi vyčerpaný z toho ako roky bojujem s chronickými chorobami a vlastne len prešľapujem na mieste, teraz sa to žiaľ pohlo horším smerom. Prežil som už veľa zdravotných ťažkostí, mnohé pomerne komplikované, ale posledné príznaky ma trocha vydesili. Nebojím sa toho , že tu nebudem, s tým som rátal ja aj moje okolie už pred niekoľkými rokmi, ale toho, že ak by sa potvrdili najhoršie indície, nemám možnosť ukončiť trápenie eutanáziou a pobyt v nemocnici je pre mňa tým najhorším stresom, keďže časť diagnóz mi lekári v minulosti stanovili nesprávne a tak mi vlastne aj úplne zmenili život a zničili veľké plány, ktoré som vždy ako typický workholik mal . Uvidím teda čo bude a mohla by zaúradovať aj karma, lebo som nikomu nič zlé neurobil a kým som mohol, pomohol som viacerým ľuďom ... takže ešte nejaké fotografie by my mohla umožniť vytvoriť :)