K tejto fotografii patrí vstávanie po jednej aby som mohol pred treťou vyraziť. Do Smolníka sú cesty vedúce cez les a keďže je tam nad ránom plno zveri treba radšej jazdiť pomaly. Deň predtým pršalo tak som očakával zahmlený Smolník s pekným mäkkým protisvetlom pri vychádzajúcom slnku. Všade cestou boli prízemné hmly, samozrejme okrem Smolníka, kde sa hmla držala nad hrebeňmi okolitých kopcov a tak o pol piatej pri kaplnke som už vedel že z východu slnka predierajúceho sa cez rannú hmlu nebude nič. Asi okolo šiestej som urobil túto panorámu a ešte pár fotiek, ktoré sa mi atmosférou celkom páčia aj keď zďaleka nie sú ničím prevratné. No je to len ďalší dôkaz toho, že fotografovanie je z veľkej miery závislé aj na šťastí.